Kumasi a cesta do Mole
	Ráno chlapci na pláži ťahali z mora rybárske lode.
	My sme (po necelej hodinke čakania na tro-tro taxi) vyrazili do Kumasi.
	Najlepšie oblečenie na údržbu auta je tu pyžamo.
	Biely človek medzi tmavými doslova "trčí".
	Džízes (a Elvis) furt žije.
	Hotel Fossua v Kumasi.
	Keďže sme na tržnicovej dovolenke, tak sme sa vybrali na miestnu megatržnicu Kejetya.
	Predávajú tu všetko, napr. dobroty ako sušených leguánov alebo chameleónov alebo čo to je. A sušené mince.
	Aj sa tu tancuje ...
	... medzi ďalšími dobrotami.
	Potom sme dali pivko pri salse ...
	... (z Mišovho foťáku) objala ma Boney-M ...
	... vybrali prachy v Barclays ...
	... a zožrali ananás v hotelovej kúpeľni.
	No a na ananás večer ešte jedno pod vianočným stromčekom.
	Na izbe sa mi páčil tento obraz. Psycho.
	Ráno sme pekne 5:55 vstali, aby sme stihli autobus do Tamale pred siedmou, na ktorý sme si včera kúpili lístky. Po príchode na stanicu sme sa dozvedeli, že autobus "nemajú". Ok, ďalší pokus o 10:00. Ako batožina čakal aj 200 litrový mraziaci box.
	V autobuse potešil miestny bulvár, ktorý prichytil islámskeho duchovného, ako sa necháva obsluhovať školáčkou (samozrejme zahalenou, aby všetko bolo košer, hahááá).
	Michal sa rozhodol, že šoféra presvedčí, aby nás vyhodil na križovatke ešte pred cieľom a nájde nejaký odvoz do Larabangy, kam sme smerovali. U vodiča to vyhandloval za 1 laserové ukazovátko.
	Už len vyhandlovať ten zvyšok cesty.
	Nakoniec zohnal luxusný odvoz u nejakého obchodníka s novým autom.
	2 hodiny jazdy oranžovým prachom.
	Posledných pár kilometrov z Larabangy do národného parku Mole sme urazili v ďalšom aute, ktoré bolo v nehoráznom stave, ale dokázalo tých 5 kilákov prehrkať, takže ok.