Na ďalšiu noc sme si vybrali výlet na Ijen
	Vyviezli nás do hotela niekam do hôr
	Zobudili nás po polnoci, dali nám masky proti sírovým plynom a začali sme makať do kopca.
	Ide o to, že v tomto kráteri sopky sú výduchy sírnych plynov, z ktorých chudáci, čo sa nemajú ako lepšie živiť, ťažia síru. Tú vynášajú z krátera v takýchto košoch hore na hranu krátera, odkiaľ ju potom vozia na vozíkoch dole (ešte nedávno to nosili aj odtiaľ).
	Vtip je v tom, že síra tam dole nie je pripravená na regáli, z ktorého ju len preložia do košov, ale syčí tam zo zeme vo forme plynov alebo aerosólov, ktoré horia modrým plameňom ...
	... ten je vidno len v noci, v dennom svetle je to takmer neviditeľný, transparentný, plameň.
	No a na miestach, kde sírnaté plyny dofičia na povrch, kondenzujú, v tekutej forme steká dole, tam tuhne a v tejto pevnej forme ju páni rozbijú na kusy a nakladajú do košov.
	To všetko v nehoráznom dyme a smrade horiacej síry a podobných plynov. No poser ma, pekelný job, zlatá Európa s našimi kanclami a odborovými organizáciami.
	Keď sme sa nabažili modrého ohňa a smradu, tak sme vyliezli z krátera hore a šli na východ slnka a pohľad na kráterové jazero zhora.
	Uznávam, východ bol občas pekný
	Jazero je slabá kyselina sírová. No slabá ... ževraj Ph 0.5.
	Kopce vzadu sú vraj Bali.
	Tam dolu v dyme chlapci ťažia síru.
	Sú tam
	Super život
	Zostup dolu
	Ukončili sme to super večerou v našej obľúbenej reštike.