Trek na Gunung Semeru
	Miša súhlasila, že sa skúsime napriek neistej predpovedi počasia vybrať na sopku Semeru, čo bol môj ďalší malý sen.
	Tak sme zas v noci vstali, naložili nás do džípu a viezli do dediny ...
	... (nutná bola aj symbolický zdravotný prehliadka, haha) ...
	... viezli nás po serpentínach horami, ktoré boli často zmenené na plantáže
	Sopečné krajinky boli zaujímavé
	Dedina Ranu Pani, tu končí cesta, odtiaľto po svojich.
	Naši nosiči
	Šlapalo sa lesom ...
	... okolo jazera ...
	... uvarili nám obed ...
	Plošina pod sopkou, tu prespíme v stane
	Náš stan bol našťastie na lúke
	Nakoniec hmlu rozfúkalo a cieľ sa objavil. Vyzerá to ako kopček, ale odtiaľto na vrchol je to výškový kilometer.
	A nie hocijaký výškový kilometer, ale v sopečnej suti. Dva kroky nahor, jeden dolu.
	Mišin pohľad hovorí, že sa teší na ďalšie vstávanie o polnoci a štvorhodinový nočný výstup prudkým svahom v šotoline.
	Nočné jedlo pred výstupom
	Náš vodca (hovoril, že topánky mu v tom svinstve vydržia 20 výstupov a potom ich musí zahodiť)
	Vrchol (3676 m)!
	Zatiaľ nič nevidno. Hore bola iba tma a zima. Nebolo čo pozorovať, len sme boli radi, že sme to konečne vyšlapali. Nič konkrétne som od toho výstupu nečakal, len tam vyliezť.
	Ale zrazu sa niekde v diaľke ozval mohutný hukot a objavil sa stúpajúci tmavý mrak. Vytušil som, že sa tam niečo deje, opýtal sa vodcu, či je bezpečné sa tam ísť pozrieť, ten kývol, že asi áno. Tak som tam vyrazil. Po asi pol kilometri pochodu po vrcholových partiách sopky sa podo mnou na svahu na opačnej strane hory, než ten, ktorý sme liezli, objavil asi 300m podo mnou kráter, kde to jemne tlelo na červeno a dymilo sa odtiaľ.
	Prvý krát v živote som videl živú sopku, kde to naozaj svieti pekelným ohňom. Hurá.
	Postupne sa rozvidnievalo, kráter bolo vidieť stále lepšie.
	Ako som tak na to pozeral, tak zrazu to v kráteri podo mnou začalo syčať a po 20 sekundách sopka s obrovským rachotom vypustila mrak popola, ktorý stúpal a zvačšoval sa.
	Hurá, ale aj keď som bol stovky metrov od diery, tak som sa skoro posral.
	Tu si to môžete pozrieť.
	No, bol som z toho unesený, ale začalo sa rozvidnievať, Miša sa na vrchole triasla zimou, čas vrátiť sa k ostatným a ísť dolu.
	Ešte vrcholová foto
	Až teraz bolo vidieť, akým rozbitým terénom sme šli hore.
	A po zlezení dole návrat do Ranu Pani.
	Naši chlapci
	Prales bol suprový
	Ich kopce sú brutálne
	A hotovo, po dni a pol späť v dedine, nástup do džípu a hajde do Malangu.