Batu Karas: po náročnom šlapacom treku máme všetkého toho nekonečného presúvania sa a nočného vstávania dosť, ideme k moru nazbierať sily
Tento výkvet architektúry na hlavnej triede v Yogyakarte som nemohol neodfotiť.
Nejaké dobroty na skúšku: tentokrát smažené banány a smažený ananás. Vobec to nebolo zlé.
Presun do hotela o polnoci.
Po príjazde do Cijulangu sa do Batu Karas ide zasa sólo na skútroch
Skúsili sme Sunrise Resort na odporúčanie niekoho a konečne sme narazili v tomto ázijsom bordeli na čisté pekné miesto.
Paráda, boli sme nadšení
Konečne more. Teda oceán. Indický.
Sem sa ľudia bežia "schovať", keď tsunami. V skutočnosti odtiaľ môžu hlavne pohodlne pozorovať, ako im to odnesie ich domy a všetko, čo majú.
Koľko detí sa zmestí na skúter. A ktoré z nich má vodičák??
Keďže sme trafili ramadán, tak sme tu sami. Domáci su hladní, smädní (a až na decká na skútroch) trpia doma a čakajú na noc.
Takže máme oušn pre seba
V piesku sú schovaní krabi a bordel z domu vynášajú tak, že vytvárajú krúžky.
Večer a ráno vylezú rybári a kazia nám dovolenku prácou
Pri prieskume pláže sme objavili všelijaké potvory. Napr. táto mala len predné nohy (a predné oči) a ťahala sa po pláži. (Veď čo iné s predným náhonom?)
Všetky tieto svine boli živé a pomaly sa pohybovali.
Ta má kukladla jak zrcadla
Oberáme orechy
Miša a oceán
Malí grázli. Ak sú moslimovia, tak som asi práve ukradol 3 duše.
Majú tam aj miestnu atrakciu - výlet na člnkoch do "Zeleného kaňonu"
Zvláštne na ňom bolo hlavne to, že som ho nevedel odfotiť
Začínajúci mangrovový les. Mangrovy majú veľa nožičiek
15 km ďalej malo pobrežie iný charakter
Pozor, konečne som si zblízka mohol pozrieť ryžové pole. Vždy sme okolo neho len prefrčali ...
... alebo bola ryža ešte malá, alebo už nebola, ale tu prvýkrát vidím tú trávu vo vode aj so zrnkami.
Klas ryže vyzrá takto. Ešte nezrelý.
Cestou späť večera v bambusovom podniku
Tak - tu praska moja ilúzia prvej dokonalej kúpeľne v Ázii. Šváb ako krava.
A ešte jeden, keďže toho prvého sme spláchli.
Pri odjazde nás predbehla Kitty