Central Park a Trumpov(ej?) hotel
Vyšiel som z hotela a zistil som (na displeji pod CNN), že je 30 stupňov, čo by bolo znesiteľné, ale nebolo, lebo spolu s vysokou vlhkosťou vzduchu to bolo neznesiteľné.
Okolie hotela bolo takéto ...
... a takéto ...
... a takéto. Toto je hneď roh cez cestu a je to juhozápadný vstup do Central Parku.
Vošiel som do parku. Videl som stromy, lúčky, na nich všade posedávali ľudia. Strašne pomaličky som robil kroky, lebo som si hovoril, že pripraviť izbu môže trvať aj 3 hodiny, tak čo by som robil, keby som ten park nejak predčasne prešiel.
Haha, to som ešte netušil aký veľký je ten park (aj keď som tušil, že nie je malý, netušil som, že je ták nemalý.) To je Trump z parku.
Na väčších lúkach to bolo aktívnejšie, pestoval sa tam šport ...
... za stromami trčali mrakodrapy.
Po pol hodine chôdze sa objavila ešte väčšia lúka. A ja som sa prestal báť, že park prejdem príliš rýchlo.
Kúsok ďalej hrala nejaká banda salsu.
Počúval som asi jednu pesničku, potom som pokračoval. O kus ďalej hrali borci
nejaké morbídne divadlo o mobilných telefónoch. Alebo som to zle pochopil.
O kus ďalej bolo nejaké námestíčko či čo.
Kúsok od neho tu prezliekali nejakú modelku. Už neviem či z bielych šiat alebo do nich.
Po ďalšej štvrťhodinke pomalého pochodu som objavil skoro prázdnu lúku.
Po celkovo asi 2 hodinách pomalého chodenia parkom som objavil mapu a tam som zistil, že stojím, niekde pod tou oranžovou škvrnou, takže som prešiel len niečo viac ako tretinu dĺžky a už som sa prestal tak báť, že ho rýchlo prejdem.
Blbé bolo, že ma už boleli nohy a bolo mi teplo a niečo by som aj vypil, ale nemal som žiadne doláre.
Chvalabohu za ďalších niekoľko minút som došiel k vode ...
... a smäd som utopil.
Ešte som nejaký čas šiel okolo vody ...
... a niekde ešte pred polovicou parku som zisti, že
a) ma prenasleduje hlodavec
b) už som úplne hotový a nevládzem ďalej
c) mi zvoní telefón a volajú, že izba je ready.
a, b aj c je správne.
Tu sa mi podaril nafilmovať zázrak: hlodavec sa na konci videa premení na vtáka a odletí. V tých slabších krajinách sa menila voda na víno, v USA vedia hlodavca na vtáka. Nie je vhodné pre slabšie povahy.
Tak som si povedal, že vyjdem z parku a vrátim sa do hotelu po ulici.
Že to musí byť bližšie ako po tych krivolakých chodníkoch.
Ukážka americkej logiky. Postavím celkom pekný barák, nahodím pekné štuky, všetko tip-top a potom na to nalepím hnusné protipožiarne schody.
Našťastie nie každý barák tak dopadol.
Ulica bola dlhá ... hotel až tam kdesi vzadu a ja som myslel, že zdochnem.
Cestou som stretal štíhle dámy a deti v praktických helmách.
Nejakého pána som sa opýtal, že kde by som našiel bankomat, ten mi poradil, tak som zo 3x zabočil doprava, doľava a ešte kamsi. Tu niekde mal byť. Našiel som ho po ďalších 100 metroch, ale nechutila mu moja karta. V ďalšej budove som už dostal prachy. A už som skoro v hoteli.
Došiel som do hotela, dostal kľúče a makal som do izby, aby som si dal konečne sprchu. Tu je pár obrázkov z apartmánu, za ktorý pýtajú 400 doláčov na noc.
Ešteže cez deň nič nechceli.
Samozrejme s dementným americkým jednokohútikovým ovládaním vody vo vani, čo ma spoľahlivo nasiera.
Trump nie je žiadne béčko, má dokonca aj svoju vodu. Keďže ale amíci neprechyľujú, tak ani neviem, či to bola voda starého Trumpa alebo starej Trumpovej. Fušujú do kadečoho, niekde v pražských hudobninách som tuším videl aj spevník trampských piesní.