Druhý týždeň: Manhattan z výšky, dolný Manhattan, odchod
	2. pracovný týždeň som nejak začal mať chuť po šichte prejsť sa po meste, napr. som si povedal, že sa pôjdem pozrieť ako to vyzerá na Ground Zero, ale peši. Prvý pokus som vzdal niekde v polke, lebo som si nejak neuvedomil, že to je 6.5 km od kancla. Vracal som sa naspäť už po tme a narazil som na Rockefeller Center, som ani netušil, že je 2 bloky od nás.
	Pod ním bola takáto príjemne vyzerajúca jama s reštauráciou.
	Po ceste som narazil aj na budovu, ktorú sme zdedili po Lehman Brothers a teraz tam fičí modrá.
	Nestihli ho použiť.
	Správne, bicykel treba zamykať, aby ste ho tam našli, keď sa vrátite.
	Na Broadwayi si môžete dať Shreka naživo.
	Tento pán tam takto postával každé ráno. Na tom istom mieste.
	Ďalší pokus dostať sa peši k WTC som opäť nedal.
	Šiel som furt po Broadway. Niekde tam som uvidel aj túto, nápadne sa podobá na Empire State Building.
	O kus ďalej som tancovali salsu na ulici. Tam som stál a pozeral a zrazu bol večer, tak som sa zas vrátil.
	Ďalší deň som si odskočil na dlhšiu obedovú pauzu, šiel som sa pozrieť na vyhliadku na Rockefeller Center. Toto je pohľad k Central Parku.
	Pohľad na Empire State Building, smer dolný Manhattan.
	Takto to vyzeralo hore. Tá guľa je ževraj meterologický radar.
	Ďalší deň som mal 3. pokus, už som to zobral fakt vážne a makal som o život. Google hovoril, že to peši trvá 1:40, tak som si povedal, že aj s fotením tam za 2 hodiny musím byť. Tu chlapík bubnoval na kýble a kadečo iné. Celkom mu to išlo.
	Tu ho máte aj so zvukom.
	Zas som videl kadejaké zaujímavé budovy.
	No a po hodine a trištvrte som fakt dorazil k miestu, kde stávali dvojičky. Teraz som tam videl nejaké takéto 2 čudá a pred nimi veľké stavenisko.
	Okolo boli ďalšie vysoké baráky.
	Na Ground Zero sa stavia ako o život.
	Okolo ďalších zaujímavých stavieb som dokráčal až k Battery Parku a k priľahlým prístavom.
	Bolo to fakt príjemné miesto, tu by som hádam vedel aj bývať.
	Stihol som to len tak tak, za barákmi oproti už zapadalo slnko.
	Ešte som rýchlo namieril do prístavu, že sa odveziem loďou na Staten Island a naspäť.
	Medzitým sa zotmelo.
	Prešli sme aj okolo Eiffelovej dámy.
	No a v piatok som po obede konečne nastúpil do taxíka a vydal sa na letisko, hurá domov.
	Svoju ulicu tu má aj Žán Klód Van Dam.
	Na letisku som si odčakal otravné 2 hodinky.
	Nástup!
	Českým Aerolíniám patrí pochvala za kovový príbor.
	A o 7 hodín ma vítalo ráno v Prahe.