Adam's Peak - the Last Crusade.
	Nevydarená dvojitá výprava na Adamovu horu ma mrzela natoľko, že som hneď po 2. pokuse Michaele povedal, že ak by náhodou poslednú noc vychádzalo počasie, mohli by sme to skúsiť znova.
	Tak sme párkrát skontrolovali internet a ten sľuboval na túto poslednú noc jasné počasie. Tak sme z Horton Plains vyrazili vlakom opäť do Hattonu. Tam sme zobrali tuk-tuk a zas sme hodinu skákali po serpentínach medzi čajom do Dalhousie. Adamova hora cez deň nič dobré nesľubovala.
	Tak sme si s Mišou rovno povedali, že ak v noci o 2:00 vstaneme a zistíme, že počasie nie je ideálne, ani to nebudeme skúšať, už sme na to nemali nervy.
	A hora nás vytrvalo štvala a celý deň sa cez ňu preháňali veľké a ešte väčšie mraky.
	Dúfali by ste v jasnú noc?
	Dali sme odovzdane večeru, po nej ešte krátku prechádzku ...
	... nastavili budík tak, aby sme o 3:00 po polnoci boli na prvom schode dlhého výstupu.
	Takže z hotela sme vyrážali 02:43 a.m.
	Našťastie obloha bola jasná, takže sme vytrvalo pomaly šlapali, jedna noha, druhá noha vo svetle čelovky po nekonečných 4800 schodoch.
	Stretli sme ešte nejakých ľudí, ktorí šlapali príliš rýchlo, takže sme ich časom všetkých predbehli (ano, nepreskočilo mi, na tejto hore funguje niečo, čo sme nazvali Adamov paradox, ktorý znamená, že čím pomalšie sa vlečiete, tým rýchlejšie budete hore). A predbehli sme aj nejakého hlodavca, ktorý s nami šiel asi 40 schodov.
	Po necelých 2 hodinách sme narazili na prvého spiaceho miestneho sprievodcu a to znamenalo, že sme takmer hore. Dosť nás to prekvapilo.
	Prvýkrát sme totiž makali takže sme stále boli blízko infarktu a trvalo nám to nejakých 2:20. Teraz sme šlapali čo najpomalšie, a Adamov paradox zabezpečil ...
	že sme to dali presne za 2 hodiny.
	Zdokumentoval som prekvapenie.
	Necelú hodinu sme posedeli v miestnosti, kde sme už raz mokrí a uzimení boli a Miša zabezpečovala konverzáciu.
	Pred šiestou sme šli von čakať východ slnka.
	Počasie konečne vyšlo, takže sme mali radosť.
	Fotil som okolie.
	Okolitá krajina sa pomaly vynárala z tmy.
	Slnko pomaly liezlo von a vyrábalo špeciálne efekty.
	Toto bola len jedna časť celého predstavenia, druhá mala byť viditeľná zo samotného kláštora, ktorý je na vrchole. Ale aby nás tam pustili, museli sme sa vyzuť. To je ráno o 6:00 na dosť vysokej hore príjemný zážitok len pre ozajstných labužníkov. Ponožky nám našťastie nechali.
	Hore sa klepal od zimy pán osvietený.
	Miša si vychutnávala podlahové chladenie ...
	... a zatiaľ na druhej strane stúpalo slno stále vyššie ...
	... čo spôsobilo, že Adamova Hora na druhej strane vrhala mysteriózny tieň ...
	... ktorý pomaly stúpal a zhmotňoval sa do zvláštnej pyramídy, ktorá visela akoby voľne v opare hneď za urezaným vrcholom nejakej hory.
	Miša si to mohutne užívala a dávala to najavo stále rýchlejším podupkávaním a chúlením sa.
	Keď to všetko skončilo a slnko sa konečne naplno ukázalo, všetci sme boli šťastní, že sme nezmrzli a mohli zliezť späť k našim topánkam.
	Bolo to pekné, sme radi, že to vyšlo. Zazvonil zvonec a ... my sme sa vybrali na zostup späť.
	Slnko krásne svietilo a my sme sa vybrali smerom dolu, čakalo nás asi milión schodov.
	Niektorí ešte potrebovali dospať nočný výstup.
	Čo tak sama? Dáme fotku?
	Dáme!
	Za nami milión schodov,
	pred nami krajina.
	A schody, schody, schody.
	Cestou dolu sme tentokrát už okrem tmy a najbližších desiatich schodov v kuželi svetla z čelovky videli, okolo čoho sme v noci šli hore.
	Schodyyyy
	Srílanská verzia Stonehenge-u.
	Tam sme boli.
	A zvrchu nás sledovali zlovestné oči.
	Meditujúci mních mlátiaci v tranze do bubna ...
	... v zdobenom interiéri.
	Schodyyy ...
	Ano, poddal sa až na tretí krát.
	"Proč to fotíš, prosím tě??", spýtala sa Miša, fanúšik budhistickej kultúry.
	"Aby bolo čo dať na internet", ospravedlňujem sám seba v myšlienkach.
	Miša napadnutá krvilačnou svorkou.
	Dávame v hoteli ešte raňajky a chystáme sa na záverečný dlhý presun na letisko. To bude otrava.
	A samozrejme džús z čerstvého ovocia. To nám tu fakt chýba.
	Teraz zaostrite zrak ...
	... a vychutnajte si úroveň pravopisu tvorcu tohto pútača. Ak ste našli aspoň 3 chyby, tak blahoželáme a hráme vám peknú pesničku. Náš už čaká len cesta domov. Najprv 8 hodín autobusom do Negomba a potom odlet. Sme unavení, ale šťastní, že Adam sa podaril.