Kandy, záhrada korenia, brúsiareň drahých kameňov, botanická záhrada
	Ako som už spomínal pri jaskynných chrámoch, tomto semenisku budhových podobizní, rozhodli sme sa s Mišou, že v najbližších dňoch si urobíme chuť na prírode a chrámy a podobné hlúposti už nebudeme ani skúšať. Tak sme teda v Dambulle nasadli na autobus do Kandy, čo je jedno z centier v strede Srí Lanky. Batohy sme hodili k vodičovi. Všimnite si páčku po vodičovej ľavej ruke, presne nad žltou kvetinou na Mišinom batohu (vľavo od rýchlostnej páky). Je to čarovná páčka. Ľahký tlak vodičovho prsta na ňu upratuje cestu pred autobusom, vytláča nám oči z jamôk a robí z autobusu kráľa miestnych ciest.
	Krajina v okolí má hornatý charakter a sľubujeme si od neho prírodné zaujímavosti, ktoré hľadáme. Školáci nosi rovnošatu. Celkom im to išlo k pleti.
	Kandy je mesto obklopené horami, postavené okolo umelého jazera.
	Po príchode a nájdení ubytovania sme šli hľadať večeru. Našli sme a dokonca sme prvýkrát dostali okrem štandardných prísad aj Egg Hopper, čo je vajce hodené do "misky" z čerstvo upečenej oplátky z niekoľkých vrstiev. Fakt dobré.
	Nasledovala večerná prechádzka po meste, nad ktorým trónil (ako inak) pán osvietený. Možno by sa miestny antimonopolný úrad mal zaoberať jeho podielom na trhu s vierou.
	Na druhý deň sme si urobili okružný výlet cez záhradu s korením, brúsiareň kameňov a botanickú záhradu. Začínalo sa po príjemných raňajkách v miestnej pekárňo/cukrárni v hroznej lokálnej doprave v tuk-tuk-u.
	Na malých motorkách tu riskujú životy celé rodiny.
	Kecám, nič sa nemôže stať, všetko je pod dohľadom nepodplatiteľnej polície.
	V Spice&Herbal Garden nám poukazovali všelijaké voňavé stromy, zeliny a trávy.
	Sprievodca bol fajn, vysvetľoval, ukazoval, odlamoval, dával očuchať.
	Je to v tomto aspekte neuvriteľná krajina. Keď viete, čo v lese odtrhnúť a použiť, tak ste schopní s miestnymi surovinami vyliečiť zápchu, prišiť odtrhnutú ruku ...
	... opraviť defekt ...
	... depilovať a navoňať sa ...
	... a po tom všetkom si ešte urobiť aj kávičku.
	Ale jednoduchšie je kúpiť si finálny produkt.
	Alebo aspoň ochutnať vzorku. Mne vraj budú po tomto rásť vlasy a fúzy aj na chrbte.
	Účinok je okamžitý.
	Michaela si objednala masáž na nápravu nálady.
	Masér to pochopil po svojom a urobil náladičku sebe :)
	Všetko sme nevypili.
	Nasledovala návšteva slonieho útulku a nemocnice, kde liečia zranených slonov. U tohto sa im to zjavne nepodarilo.
	Tu porovnávajú afrického s indickým. Ani som nevedel, že počet prstov na nohách je taká lotéria.
	Ups ... čo sa stalo? Nič ... čaká sa na zapnutie umývačky.
	Ok, už funguje.
	Ešte trochu vydrhnúť cestičku.
	Spokojnosť sa tu nevyjadruje zdvihnutím palca.
	Ešte dorobiť, čo dáma odflákla ...
	... ok, to by bolo.
	Vytiahol som zátku a špinavý potok vypustil.
	Keď sme umyli, tak si zaslúžime trochu sa na ňom odviezť. Ale predtým malý kvíz: Čo je na obrázku? a) kus šunky b) kus požiarnickej hadice c) kus slona
	c) je správne
	Nástup. Domorodý pán vyzerá subtílne, ale udrží slna jednou rukou.
	A šoférujeme.
	Slon má chlpatú prístrojovú dosku.
	Chodník viedol cez džangl.
	Pohľad cez zadné sklo.
	Po slonoch sa išlo do "Silver Factory". Na ceste sme zastavili a ochutnali šťavu z King Coconut.
	Ingrediencie (píšte si): kokosový orech, slamka, mačeta a jedna mrštná dáma. Príprava: uchopíte mačetu do pravej ruky, orech do ľavej. Švihnete mačetou vodorovne doľava. Odstránite zvyšky prstov, zastrčíte slamku a podávate.
	"Keby som mala doma mačetu, tak si to uvarím."
	Neperlivé.
	Na najbližšom moste sme stretli strom, na ktorom viseli nejaké netopiere.
	To mi pripomenulo jeden klasický: Pani učiteľka sa pri podobnom strome pýta detí: - Deti, čo to tam visí za vtáka? Jožko: - Neviem, či za vtáka, ale visí tam netopier.
	Zrazu tuk-tuk v kopci zastal. Odišlo spojkové lanko.
	Dvaja okoloidúci nás roztlačili a došli sme do servisu.
	Aj s umyvárkou.
	Tu sa to opravilo a za 10 minút sme fičali ďalej.
	V Silver Factory nám pán poukazoval aké kamienky brúsia a predávajú.
	My sme si ho trpezlivo vypočuli, pokyvovali hlavami a keď sme všetko videli, tak sme ho nepotešili tým, že sme mu vysvetlili, že nekúpime ani Ň, ale nielen to, naviac by sme radi zadarmo videli tú jeho "factory".
	Pána sme trochu podcenili, pretože ani nemihol brvou, zobral nás a zaviedol do dielní s brusičmi a leštičmi.
	Tam ešte stále odpovedal na otázky, nechal ma odfotiť si, čo som chcel ...
	... (tu sa taví striebro) a potom sa s nami rozlúčil bez toho, aby za to niečo chcel. Prídeme aj na budúce.
	Náš vodič mal asi s nimi dohodnutý podiel na zisku, pretože sa tváril celkom nasrato, ale čo mu to bolo platné, keď my sa nebojíme. Tak nás ešte musel zaviezť do botanickej záhrady.
	Kto máte radi rôzne druhy trávy, pokračujte.
	Kaktusáreň
	Kvíz: čo je toto? Odpoveď o päť fotiek nižšie.
	Miestny robotník na mne zarobil 50 chechtákov za to, že mi rozbalil list s mŕtvym škorpiónom. Dobre, dostal ma. Ale keď on ma ťahal do kríka s fakt záhadným výrazom na tvári.
	Kus ako krava.
	Bola to strašne rýchla veverička.
	Bambusovník
	Netopierovník
	Chlebovník
	Mišovník
	Kto vie?
	Potom sme si ešte vyšli na lanový most a vrátili sa do Kandy.
	Tam práve prebiehala nejaká zábava, kde mestom šiel sprievod hudobníkov a tanečníkov a za brutálneho rachotu sa dialy všakovaké zhovadilosti. Všimnite si, že Baťa do dotiahol až sem.
	Najlepší tanečníci už nemuseli tancovať, stačilo, keď ich zavesili ako salámy na nejaké háky.
	Tento má asi narodeniny.
	Večeru sme dali v prapodivnom hoteli. Ubytovanie v ňom bola skoro také zlé ako naše ubytovanie v Dambulle. My sme našťastie využili len jeho reštauračnú časť. A potom sme ešte urobili zásadné rozhodnutie: nasledujúce tri dni strávime v prostredí, po ktorom nám srdce pišťalo. V ozajstnej džungli. Ach.