Pláž pri Tangalle
	Do Tangalle sme cestovali asi hodinu autobusom a na pláž potom ešte tuk-tukom. Dorazili sme až po zotmení.
	Hotel Blue Horizon vyzeral útulne, takisto aj jeho reštaurácia na pláži. Hneď sa nám tu zapáčilo.
	Ešte sme stihli dezert a drink.
	Hneď ráno o 5:00 sme sa pokúsili o ďalší východ slnka.
	Vyzeralo to o niečo nádejnejšie, takže s nami čakali na východ aj miestni psi. Miša si krátila čas jogínskym cvičením.
	Tak čo bude?
	Zasa nič.
	Miša je sklamaná. Povedala si, že na slnko sa už nikdy nepozrie ...
	... a rozhodla sa ukončiť život vo vlnách.
	Potom si spomenula, že na raňajky bude papája a koniec odkladá.
	A urobila dobre.
	Raňajky na pláži by zlepšili náladu aj mŕtvemu.
	Po raňajkách sme sa rozhodli prejsť po pláži až na koniec.
	Bol to super nápad, pláž bola 6km dlhá. A tak sme šli a šli. Videli sme aj nejaké riasy,
	ale inak stále krásny piesok, palmy a nikde nikoho.
	Len my.
	A kraby.
	Snažili sa rýchlo zmiznúť, a aj sa im to darilo.
	Ale tohto sme dostali.
	A medzi ním a Mišou sa vytvorilo silné puto.
	Na týchto skalách bol raj krabov.
	A boli tu veľkí ježovia.
	Stromy boli niekedy zvláštne.
	A pláž pokračovala ďalej a ďalej.
	A pri návrate už sme dostali chuť na drink.
	Aj sme si čosi dali, lebo by sme inač už umreli. 12km po piesku.
	Na obed som si dal humra - bola to pekná hovadina. Hodinu som nejedol, ale pitval.
	Psi na Srí Lanke sú samostatný fenomén, niečo ako malý národ. Prežijú v drsných podmienkach, motajú sa v zabijáckej doprave, nemajú asi moc čo žrať, ale na druhej strane vedia odpočívať vo veľkom štýle.
	Ja som si šiel skočiť po obede ešte do vĺn, potom sme si dali sprchu a potom sme šli do meste kúpiť pohľadnice.
	Takto to vyzerá keď sa materiál ukradnutý zo stavby verejných spŕch uplatní na cintoríne.
	Hlavný kruhový objazd v meste sa pozdával kravám ako ideálne miesto na relax.
	Cestou späť dostávame chuť na drink, ale v prvých dvoch podnikoch len bezradne krčia plecami, že prezident alkohol v Tangalle pri pláži zakázal, aby sa mu mládež nehuntovala.
	My si nepripadáme ako mládež a naviac sme trénovali huntovanie v Európe, takže trpezlivo skúšame ďalší podnik a voila ... dostávame super limetkovo-arackový drink.
	A potom ešte ďalšie dva nejaké iné a celkom nám to urobilo náladu.
	To všetko samozrejme pod dohľadom prozreteľnosti s uhlopriečkou 80cm.
	A potom sme už pod vplyvom zaľahli a spali za rachotu oceánu.
	Takto vyzeral Blue Horizon zvonku.
	A takto pán majiteľ. Po dvoch nociach sme sa rozlúčili a vracali spálení späť do stredu ostrova dokončiť našu misiu po horách, počasie sa medzičasom malo znormalizovať.