Tak sme vyplávali na ostrov, kde sme mali navštíviť dedinku s pôvodným obyvateľstvom a troška pozrieť ako žijú.
Tu sa začínajú ukazovať ich chalúpky.
Náš kapitán.
Doviezli nás na breh, tam sme sa privítali s domorodcami obligátnym "Bula!".
Toto je tradičná verzia ich príbytkov. Vedľa je tradičná verzia sliepky.
A toto je novší, papundeklový štýl.
Ricky Martin po tesne po odovzdaní pupočnej šnúry. Predtým sa mu plietla pod nohy.
Áno, aj títo boli v minulosti úspešne obrátení na tú správnu vieru.
Interiér kostola. V Zemianskom Podhradí je ešte stále krajší. Aj kazateľ.
Z tohto kvetového stromu robia domorodci tie super kvetované obojky na krk (uvidíte ďalej).
Tak tým turistom niečo zahráme.
Najprv pre nich pripravíme v kýbli od primalexu slabý odvar nášho tradičného nápoja Kava. Niečo z obradu okolo pitia kavy ukazuje toto video.
Potom im dáme obojky. Pozrite si to v akcii:
video.
Zatrsáme, zaspievame. Tu si môžete vypočuť, čo nám spievali. A tu si to môžete pozrieť:
video 1
video 2
Tak a už som v tom. Pristane, nie?
Potom tancovali nejaké tance.
Vlado je neposedný a tak hneď schytil najbližšiu čiernu devu a poďho.
A že ju držal!
Do tohto momentu som Vladal videl iba zo dvakrát pogovať na ťažké gitarové rify. Ale ako sa rozparádil tu ...
Potom doplnil tekutiny - dal kavu aj s ceremoniálom okolo toho. Posed, práca rúk, texty. Všetko ako má byť.
Ja som sa tiež tešil na sľubované blahodárne účinky kavy. Má to byť relaxačný nápoj smerujúci k flegmatickej idylke. Robí sa zo sušeného koreňa nejakého stromu, ktorý sa zmieša s vodou. Vyzerá to potom ako voda po umývaní riadu a chuť nie je oveľa lepšia. Takže som sa tešil, že bude aspoň niečo potom. A nič. Rozprávali nám historky o tom, ako chlapíka po dvoch niesli naspäť na loď. Tak som si povedal, nezabrala prvá, zaberie druhá. Keď už som si dal štvrtú a stále nič, vykašľal som sa na to. Mali by vyskúšať slivovicu, nech vedia, čo je relaxačný nápoj.
Pri odchode som ešte cvakol budúcu generáciu popíjačov kavy, ktorým bude všetko ukradnuté. Akosi som to nezaostril. Žeby predsa len zabrala?
A Vladovi zasa zapadalo.
Na ďalší deň plavba do ďalšej lagúny a šnorchlovanie po koraloch a vyvaľovanie na plážach.
Tento ostrov kúpila spočnosť, ktorá plavbu organizuje, takže sme tu mali aj vybavenie - kajaky a tzv. špiónov na prezeranie koralov bez toho, aby človek musel mať šnorchel.
Mystique Princess v celej svojej kráse.
Voda bola nádherná a čistá.
A moje obľúbené kokosové palmy.
Susedný ostrov a jeho pobrežie.
Nevydarený pokus o oberačku orechov. Chcel som to vyliezť, ale holý na to nemám - kôra je veľmi drsná a trhala mi ruky aj nohy.
Palmový hájik.
V tomto zálive vraj vznikal film Modrá lagúna.
Keď šnorchlujete v mori, nemajte ruky preložené na chrbte ako ja. Vypália sa vám tam prsty.
Vladove poetické zábery.
A ďalší.
Starec a more. Starec neprišiel.
Kto bude dobre hľadať, nájde jaštericu.
Keď nevyleziem na normálnu, nájdem si invalida.
Vlado si ju váži.
Vlado fotí zátišia.
A ďalšie.
Keď dovolenka, tak dovolenka, hovorí si mora (Mojsejová?)
Keď budem veľký, chcem byť palma.
Palmonánia pokračuje.
A ještě jednou!
A tu je príprava kavy na večer - takto sa rozdrví sušený koreň na prášok. Chlapík ju mlátil asi hodinu. Fakt.
Už sa hrá. A Vlado ide na smeč.
Rozkročená palma po zápase, keď sa uhýbala brutálnemu podaniu.
A posledný večer plavby končí večerou na pláži.
Hymna Fiji v podaní posádky.
A rozprúdenie dôchodcov v podaní posádky.
Rakev čaká starouši. Rakovina si tě najde a přivede ti smrt.
Koniec plavby. Účinkovali: Kuso, Vlado a posádka. Dôchodcov sme hodili žralokom.
Návrat autobusom z Lautoky do Nadi. Kto chce zastaviť, potiahne špagát nad oknom a ten zazvoní na zvonček pri šoférovi.
Ešte sme sa trochu potúlali po Nadi. Toto je kostol nejakého z orientálnych náboženstiev.
Táto pani mi tvrdila, že hmyz na obrázku nižšie, ktorý tam okolo nás lietal, pľuje do očí jed a ja oslepnem, keď ju budem otravovať.
Tak som na túto muchu zaútočil foťákom aj fyzicky a nič.