Ostrov sa nachádza v zálive Bay of Plenty, asi hodinu a pol cesty loďou. Táto sa volala Pee Jay 5 a tu máte pohľad do jej kabíny.
Zhruba v strede cesty na ostrov našu loďku prišli pozdraviť delfíny. Len tak zničoho nič sa objavili pri lodi a predvádzali sa.
Skúsil som ich aspoň nejako odfotiť, takže som sa kadejako nakláňal cez palubu.
Plávali tesne pri lodi aj ďalej od nej. Skákali, ponárali sa. Očividne ich to bavilo.
A nebolo ich málo, v skupine ich bolo minimálne 50. Keď všetky naraz vyskočili nad hladinu (neviem ako sa dohovorili, ale nejako to dokázali), tak to vyzeralo, ako by ste do vody hodili za hrsť štrku.
A tak sa preháňali hore-dole, až ich to prestalo baviť a zmizli preč. Ak máte nainštalovaný M-JPEG kodek, tak si ich môžete pozrieť v akcii (to znie ako v Tescu) na týchto videách (pozor, stiahnite si zvuk, je na nich dosť brutálny hluk od vetra):
Video 1
Video 2
Video 3
Počas plavby na ostrov sme plávali oproti vlnám, dosť to hádzalo. Zatiaľ čo Vlado si sedel ako pred televízorom, mňa chytila morská choroba a stále hrozilo, že nakŕmim ryby. Nakoniec som nehodil, ale bolo to len tak tak.
Zrazu kapitán spomalil, lebo zbadal na mori niečo zaujímavé. To zaujímavé bola veľryba, ktorá sa práve vynorila pre vzduch. Otočil loď k nej, aby sme ju mohli vidieť, ak by sa znova vynorila niekde nablízku. Skúšal som ju cvaknúť, ale podaril sa mi len chrbát. Potom sme ju už nevideli.
To už sme sa blížili k ostrovu. Kvôli bezpečnosti (zóna je stále aktívna) sme dostali prilbu a plynovú masku a ešte nejaké cukríky, keby nás zo siričitých plynov pálilo v krku. Vlado v plnej zbroji vyzeral takto.
To už sa pred nami otvoril majestátny pohľad na sopečný ostrov. Toto sú steny krátera.
Takto vyzerala Pee Jay 5 kotviaca par desiatok metrov od brehu.
V diaľke na nás čakal hlavný kráter a na ceste k nemu sa zlovestne parilo.
Pri prehliadke ostrova nás naši sprievodcovia zasypávali informáciami o histórii ostrova a geologickými informáciami o miestnych vulkanických javoch. Toto je kus sopečného skla, ktorý vznikne ochladením kusa magmy vystreleného pri erupcii, ak roztavená kremíková zmes obsahuje málo plynov. Ak je obsah plynov vysoky, vznikne penovitý materiál - pemza.
Na veľa miestach zo zeme intenzívne unikajú horúce plyny s vysokým obsahom síry a jej zlúčenín. Tá sa kondenzuje na okolitom povrchu a vytvára žlté koberce.
Sírnatých plynov bolo niekedy toľko, že sa to dalo ťažko udýchať a štípalo to v krku, ale povedal som si, že masku si nasadím až keď začnem odpadávať.
V minulosti takýto pohľad presvedčil podnikavých ľudí, že sa tu oplatí síru komerčne ťažiť. Skúsili to celkovo 2 alebo 3 krát.
Steny krátera sú málo odolné voči erózii, takže voda sa do nich brutálne zahrýza. Zosuvy pôdy sú tu bežné. Niekedy sú naozaj masívne. Rovinatejšie časti sú pokryté sopečným popolom, v ktorom sú kanály vytvorené vodou a materiálom zosunutým zo stien krátera.
Síra kryštalizuje do pekných ihličkovitých kryštálov.
Hlavný kráter (tak ako v podstate celý ostrov) sa za posledných 10 rokov často výrazne menil. Fotografie z dneška vyzerajú úplne inak ako z pred 5 rokov. Dnes je kráter čiastočne zaplnený vodou.
Hladina vody stále stúpa. Z dna krátera totiž neprestajne stúpajú prúdy horúcich kyslých pár, ktoré kondenzujú a dopĺňajú jazero. Vodá má teplotu 60 stupňov celzia a Ph 0.8.
Na geologické pomery veľmi rýchlo sa mení aj okolie krátera. Povrchová voda hĺbi jarky v sopečnom popole. Dažďová voda eroduje steny krátera.
Z tých sa niekedy zosunú veľké množstvá materiálu a pokryjú hrubými vrstvami zem pod stenami krátera a niekedy aj ďalej až do vzdialenosti stoviek metrov. Tieto zosuvy spolu sa stali osudnými aj robotníkom továrne na ťažbu síry, ktorá tu existovala v minulom storočí. Celkovo zahynulo myslím 10-20 ľudí v dvoch veľkých nešťastiach, ktoré dva krát spôsobili zastavenie ťažby.
Tieto ruiny sú pozostatky druhej továrne, ktorá bola tiež zničená a časom opustená. Stoja nad prvou továrňou, ktorú kompletne (aj s ľuďmi, ktorí tu pracovali) pochoval veľký zosuv pôdy niekedy v prvej polovici 20. storočia. Nenašli po nich vôbec nič, ani len ich domy.
Síra sa tu ťažila hlavne ako hnojivo. Podnikateľské plány veľmi nevychádzali, ložiská neboli také bohaté ako sa predpokladalo, naviac zúrila veľká hospodárska kríza. Prvý pokus skončil smrťou všetkých zúčastnených robotníkov, keď ich pochoval veľký zosuv pôdy. Vtedy tu firma ukončila činnosť.
Hoci prvý pokus skončil tragicky, nasledoval po nejakom čase ďalší pokus. Prišli noví ľuďia, vystavali prevádzku na novo. Zmenili aj spôsob dolovania síry a ubytovne robotníkov postavili na inom mieste, aby zasa všetkých nepochoval nejaký zosuv.
Výroba časom skrachovala aj druhý krát. Pracovne podmienky boli naozaj drsné (kompenzované slušným zárobkom). Prostredie bolo natoľko agresívne, že stroje dlho nevydržali, ich kovové časti rýchlo hrdzaveli po náporom agresívnych chemikálií v ovzduší a spracovávanom materiáli.
Ako vidno na týchto kovových častiach, doslova sa rozpadávajú vo vrstvách hrdze.
Časom skrachovala aj druhá výroba.